Firmy budú musieť reportovať témy na základe dvojitej významnosti, proces ich výberu je časovo aj kapacitne náročný

Prvé tohtoročné štvrťročné networkingové stretnutie BLF, ktoré sa konalo 20. marca, hostila vo svojich priestoroch spoločnosť EY. Do združenia pristúpili dvaja noví členovia – spoločnosti Bloomreach a UNIQA. Počet členov tak vzrástol na 53.

Spoločnosť Bloomreach sa venuje personalizácii zážitkov z elektronického obchodu, pričom pomáha viac ako 1 400 globálnym značkám. Firma sa orientuje hneď na niekoľko strategických oblastí zodpovedného podnikania: mapovanie uhlíkovej stopy a redukciu emisií, vzdelávanie zamestnancov a zamestnankýň v environmentálnej oblasti a dobrovoľníctvo. Svojim zamestnancom poskytuje nadštandardný počet voľných dní určených na dobrovoľnícke aktivity. Silná firemná kultúra je postavená na hodnotách diverzity, rovnosti a inklúzie. Dôraz na well-being zamestnancov podčiarkuje napríklad aj predĺžená rodičovská dovolenka či extra voľné dni (tzv. DisConnect Days).

Stratégia dlhodobej udržateľnosti skupiny UNIQA spája ekonomické ambície s ekologickým a sociálnym záväzkom. V rámci investičných aktivít si UNIQA stanovila kritériá pre investovanie, ktoré v súlade s ESG stratégiou limitujú investície v niektorých sektoroch. Rovnako spolupráce či vývoj produktov prispôsobuje myšlienke udržateľnosti. Kľúčovými prioritami spoločnosti sú aj duševné zdravie, podpora darcovstva zamestnancov a zamestnankýň a firemné dobrovoľníctvo. V oblasti filantropie stavila spoločnosť na strategické partnerstvá, medzi inými s Ligou za duševné zdravie či o.z. Živica.

Dvojitá významnosť ako základ reportovania podľa CSRD

Hlavnou témou marcového stretnutia členov BLF bola dvojitá významnosť. Ide o výber významných tém, o ktorých bude firma reportovať, a to ako z hľadiska významnosti dopadov (na vonkajšie prostredie), tak aj z hľadiska finančnej významnosti (na firmu samotnú). Povinnosť vyberať témy na základe tohto prístupu stanovuje aktuálna smernica CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) a súvisiace ESRS štandardy (European Sustainability Reporting Standards).

Komplexná analýza pozostáva z niekoľkých základných krokov, ktoré priblížil Peter Molnár zo spoločnosti EY. Prvým z nich je popis aktivít spoločnosti, ich dopadu, rizík a príležitostí v kontexte vlastných aktivít, obchodných vzťahov aj skupín zainteresovaných strán, tzv. stakeholderov. „Stakeholderi sú tí, ktorí môžu ovplyvniť, alebo byť ovplyvnení rozhodnutiami a aktivitami spoločnosti,“ uviedol P. Molnár. Práve názory týchto zainteresovaných skupín sú dôležité na to, aby firma vedela určiť témy, ktoré budú vstupovať do reportu.

Témy treba posúdiť z hľadiska ich možných pozitívnych a negatívnych vplyvov, taktiež je potrebné brať do úvahy ich závažnosť na základe miery, rozsahu a nenapraviteľného charakteru vplyvu. P. Molnár upozornil, že: „Akákoľvek charakteristika môže spôsobiť, že negatívny vplyv bude závažný. V praxi sa stretávame s tým, že firma nedostatočne posúdi nielen závažnosť ale aj samotnú existenciu negatívnych vplyvov, ktoré má jej podnikanie na spoločnosť.“ Zároveň dodal, že pozitívne vplyvy na životné prostredie a ľudí nie je možné využiť na kompenzáciu negatívnych vplyvov, alebo ich akýmkoľvek spôsobom spájať.

Čo sa týka finančnej významnosti, tá v prípade ESRS štandardov nie je totožná s tou, ktorá je použitá pri finančnej závierke. Vychádza z posúdenia na základe pravdepodobnosti výskytu a veľkosti potenciálnych finančných účinkov.

Náročný proces, ktorý treba dokumentovať

O skúsenosti s dvojitou významnosťou z vlastnej praxe sa podelili Lucia Vargová za spoločnosť Kaufland a Beáta Babačová za Slovenskú sporiteľňu. Obe firmy už majú skúsenosť s prípravou reportov o trvalej udržateľnosti podľa štandardov GRI (Global Reporting Initative), čo z hľadiska náročnosti celého procesu vnímajú ako veľkú výhodu. Aké sú ich rady pre firmy, ktoré sa do výberu kľúčových tém púšťajú po prvýkrát?

„Presvedčte vedenie o dôležitosti celého procesu, bez jeho aktívnej podpory len ťažko získate potrebné dáta a vstupy od kolegov a kolegýň vo firme,“ uviedla L. Vargová. Aj B. Babačová potvrdila kapacitnú náročnosť celého procesu, ktorý v prípade ich banky zahŕňal vstupy až od 50 ľudí. „Odporúčam začať s vybudovaním efektívnej dátovej architektúry – kde, ako a v akej forme budete zbierať dáta, je absolútne kľúčové,“ vysvetlila. Predstaviteľky oboch firiem tiež upozornili na časovú náročnosť procesu, ktorý môže trvať od niekoľkých mesiacov až po takmer rok.

Peter Molnár zdôraznil potrebu dôsledne si zaznamenávať celý proces výberu významných tém. ESRS štandardy totiž nepredpisujú jednotnú formu, ako v prípade interného posudzovania, tak ani v prípade externého stakeholder dialógu. Keďže však tento proces podlieha povinnému auditu, audítor/ka potrebuje vidieť presvedčivé podklady, že firma postupovala logicky, do hĺbky a na odbornom základe. „Jednoducho, mali by ste mať pripravené dôkazy o tom, že ste relevantné témy nevyberali takpovediac od stola,“ dodal P. Molnár.