Spoločenská zodpovednosť 2022: Maratón za udržateľnú budúcnosť pokračuje

V roku 2021 sme vstúpili do druhého roku pandémie a začiatok roka 2022 poznačila vojna na Ukrajine, ktorej dôsledky budeme pociťovať ešte dlhú dobu. V časoch, aké teraz zažívame, sa ukazuje, že úloha spoločenskej zodpovednosti nikdy nebola dôležitejšia.

Vo svete biznisu sa v minulom roku začala čoraz častejšie skloňovať skratka ESG, a to v súvislosti  s nastavovaním stratégie firmy a aktivít s tým spojených, vo vzťahu k investorom alebo aj v rámci reportovania firiem. Treba povedať, že tu bola už aj predtým, ale práve investovanie do udržateľných stratégií ju vynieslo do pozornosti širšej verejnosti. Doteraz používaná skratka CSR sa tak dostáva postupne do úzadia. Viac o vzťahu CSR, ESG a udržateľnosti nájdete v našom článku.

Prečo je koncept ESG taký dôležitý? Zrozumiteľne pomenováva podstatu spoločenskej zodpovednosti cez tri oblasti – environmentálnu, ekonomickú a sociálnu. Ide o spoločný merateľný nástroj, ktorý pomáha s transformáciou na udržateľnú ekonomiku, ktorej hlavným cieľom je mať čo najmenší dopad na životné prostredie. Už teraz je absolútne jasné, že v roku 2022 bude dôležitosť konceptu ESG naďalej rásť aj v kontexte zhoršujúcej sa situácie s klimatickou zmenou.

Okno na zmiernenie klimatickej krízy sa rapídne zmenšuje

V najnovšom reporte IPCC pre OSN o klimatickej zmene za rok 2022 sa píše: „Akékoľvek ďalšie oneskorenie spoločnej globálnej snahy prispôsobiť sa a zmierniť klimatickú krízu spôsobí, že zmeškáme krátke a rýchlo sa zatvárajúce okno, ktoré ešte ponúka príležitosť zabezpečiť obývateľnú a udržateľnú budúcnosť pre všetkých.“ Respondenti reportu Svetového ekonomického fóra 2022 o globálnych rizikách označili „neschopnosť reagovať na klimatickú krízu“ ako najväčšiu dlhodobú hrozbu pre svet a potenciálne riziko s najzávažnejšími dopadmi za najbližších desať rokov.

Posledný report o napĺňaní cieľov SDGs pri cieli 13 Ochrana klímy informuje, že napriek ekonomickému spomaleniu v dôsledku pandémie klimatická kríza zostáva stále vo veľkej miere „nezmenšená“. Správa ďalej uvádza, že rok 2020 bol jedným z troch najteplejších zaznamenaných rokov vôbec, kedy teplota dosahovala o 1,2 °C viac ako hodnoty pred industriálnou revolúciou. Navyše ukazuje, že svet stále výrazne zaostáva za cieľom dosiahnuť CO2 neutralitu do roku 2050.

Tieto správy  jasne ukazujú, že životné prostredie by malo byť absolútnou prioritou nielen na rok 2022, ale aj na nadchádzajúce roky pre všetkých aktérov – firmy, organizácie, inštitúcie, ale aj jednotlivcov. Najdôležitejšiu úlohu však zohrávajú firmy, keďže ich aktivity majú najväčší dopad na životné prostredie.

Ako kľúčové sa ukazuje mať nastavené jasne merateľné ciele. Globálna iniciatíva Science Based Targets združuje už viac ako 2 500 spoločností, ktoré sa zaviazali mať nastavené merateľné ciele v oblasti dekarbonizácie. Viac ako tisíc z nich sa minulý rok na konferencii OSN o zmene klímy v Glasgowe zaviazalo, že svoju uhlíkovú stopu znížia na nulu, aby zamedzili otepľovaniu nad 1,5 °C.

ESG ako nová hviezda spoločenskej zodpovednosti

Merateľné a kvantifikovateľné dáta potrebujú aj investori, keďže chcú alokovať svoje zdroje do firiem, ktoré merajú a znižujú svoj negatívny dopad na spoločnosť a špeciálne na životné prostredie.

Potvrdzuje to aj minuloročný globálny prieskum spoločnosti PWC medzi investormi, ktorý ukazuje, že až 79 % z nich považuje ESG kritériá za dôležitý faktor pri investičnom rozhodovaní. 68 % investorov uviedlo, že meranie a výkonnosť ESG kritérií by mali byť súčasťou odmeňovania vrcholového manažmentu. Zároveň 49 % tiež uviedlo, že by boli ochotní prestať investovať do spoločností, ktoré nepodnikajú dostatočné kroky v ESG oblasti.

Tlak a očakávania na zavádzanie ESG kritérií do firiem je aj na strane zamestnancov a zákazníkov. Podľa ďalšieho prieskumu PWC 83 % zákazníkov očakáva, že by firmy mali tvoriť v rámci ESG príklady dobrej praxe, 91 % vedúcich pracovníkov firiem verí, že ich firma má zodpovednosť angažovať sa v riešení ESG otázok a 86 % zamestnancov preferuje pracovať pre firmy, ktoré sa zaujímajú o podobné problémy ako oni.

Firmy si teda musia uvedomiť, že začlenenie konceptu ESG do biznis stratégie už nie je nice-to-have aktivita, ale must-have. Podporuje to vo svojom tohtoročnom liste riaditeľom aj Larry Fink, riaditeľ najväčšej investičnej spoločnosti na svete BlackRock.  Fink opäť zdôrazňuje dôležitosť zavádzania ESG kritérií do podnikania firiem, keďže do budúcna to už bude štandard, na ktorý keď teraz firma nenaskočí, riskuje, že ju predbehnú mladší a inovatívnejší rivali.

Udržateľné reportovanie

Z pohľadu znižovania dopadu klimatickej zmeny je nevyhnutné aj exaktné informovanie o nefinančných ukazovateľoch firiem, ako je napríklad spotreba elektrickej energie, vody či uhlíková stopa. Tlak môžu firmy pociťovať z rôznych smerov, či sú to investori, zákazníci, zamestnanci, no pritvrdzuje aj EÚ, ktorá zavádza povinné reportovanie veľkých firiem od 1. januára 2023.

EÚ pripravuje nové reportovacie štandardy (CSRD) a technické kritériá (EU Taxonómia), ktoré majú pomôcť zjednodušiť, zjednotiť a stransparentniť celý reportovací proces. Zároveň majú priniesť menej byrokracie pre firmy.

Reportovanie udržateľnosti je aj napriek snahe EÚ stále veľmi neprehľadné, keďže existuje viacero smerníc a štandardov, medzi najznámejšie patrí napríklad GRI alebo SDGs. V roku 2022 by sa mal zverejniť návrh nových štandardov pre globálnu udržateľnosť (ISSB), ktorých cieľom je zharmonizovať už tie existujúce a poskytnúť globálne uznávaný rámec pre udržateľné reportovanie.

Dobrou správou však je tiež to, že sa postupne tvorí názvoslovie a jazyk okolo ESG reportingu, ktorý pomôže znížiť mieru greenwashingu spojenú s informovaním firiem o aktivitách spoločenskej zodpovednosti.

Nedôvera a dezinformácie sa stávajú neželaným štandardom

Podľa výsledkov Edelman Trust Barometra 2022 predstavuje nedôvera v spoločnosti už štandardnú emóciu. Navyše až 64 % respondentov uviedlo, že to dospelo do bodu, keď ľudia nie sú schopní konštruktívne sa rozprávať o témach, s ktorými nesúhlasia.

Opäť sa však ukázalo, že súkromný sektor je so 61 % najdôveryhodnejší spomedzi všetkých štyroch skúmaných inštitúcií (verejný sektor, súkromný sektor, neziskový sektor, médiá). Navyše, 77 % respondentov uviedlo, že veria svojmu zamestnávateľovi, čo kladie veľký dôraz na vzťah zamestnávateľ – zamestnanec.

Respondenti tiež vnímajú, že firmy sa neangažujú dostatočne v celospoločenských témach, ako sú klimatická zmena (52 %), ekonomická nerovnosť (49 %), preškolenie pracovnej sily (46 %) a dôveryhodné informácie (42 %). Alarmujúci je fakt, že až 76 % respondentov má obavy z toho, že dezinformácie a falošné informácie môžu byť použité ako zbraň.

Index zraniteľnosti organizácie Globsec z novembra 2021, ktorý skúma odolnosť a mieru zraniteľnosti krajín voči zahraničnému vplyvu, ukázal, že ľudia na Slovensku sú náchylní podľahnúť dezinformáciám a konšpiračným teóriám. Dokonca až 60 % z nich verí, že o svetových záležitostiach nerozhodujú volení lídri, ale tajné skupiny, ktorých cieľom je nastoliť totalitný svetový poriadok.

Obavy z nárastu dezinformácií a falošných správ ešte narastajú v súvislosti s vojnou na Ukrajine a silnej propagandy zo strany Ruska aj tu na Slovensku. Je dôležité, aby sa firmy tejto téme dostatočne venovali a komunikovali so zamestnancami, napríklad poskytovali školenia kritického myslenia či rady, ako pristupovať k informáciám na internete. Tiež je dôležité, aby firmy zostali dôveryhodným zdrojom informácií a poskytovali zamestnancom len overené informácie.

Hybridné fungovanie zostáva veľká neznáma

S postupným koncom pandémie firmy stoja pred dilemou, ako by mal vyzerať nový svet práce. Kde nájsť správnu hranicu v prístupe k práci pred pandémiou a po nej. Zaujímavý je pohľad Larryho Finka z listu riaditeľom, v ktorom tvrdí, že žiaden vzťah nezmenila pandémia viac ako ten medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Pandémia sformovala novú paradigmu – zamestnanci očakávajú od firiem viac. Viac flexibility aj viac zmysluplnej práce. Spoločnosti, ktoré nenačúvajú potrebám zamestnancov a neprispôsobia sa novej paradigme, tak robia len na vlastné riziko.

Podľa prieskumu spoločnosti AT&T medzi vedúcimi pracovníkmi až 72 % firiem nemá jasnú stratégiu hybridného fungovania a 76 % chýbajú ukazovatele výkonnosti, ktoré by podporili hybridný model fungovania. Napriek tomu si až 81 % respondentov myslí, že do roku 2024 to bude už štandardný model fungovania. Stále však zostávajú nezrovnalosti v očakávaniach zamestnancov a firiem – 86 % respondentov si myslí, že ich zamestnanci chcú hybridný model fungovania, ale firma (64 %) preferuje prácu v kancelárii. 58 % respondentov si tiež myslí, že nemajú kultúru na udržanie hybridného modelu.

Globálny prieskum Google Workspace z októbra 2021 ponúka veľmi podobné výsledky a potvrdzuje, že nemáme všetky odpovede na to, aby hybridný model fungoval. Kľúčová sa zdá byť práca so 4 oblasťami – lokalita, kultúra, procesy a nástroje. No odpovede ponúkne až čas.