Spoločnosť Profesia žiada lepšie podmienky pre zamestnávanie ľudí so znevýhodnením
Spoločnosť Profesia predstavuje 2 konkrétne riešenia podložené dátami a skúsenosťami
Slovensko má v oblasti zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením výrazné a nelogické nedostatky. Poukazujú na to aj skúsenosti a dáta spoločnosti Profesia, ktorá pôsobí na slovenskom trhu práce už 23 rokov. Firma predkladá vláde 2 konkrétne riešenia.
Zamestnávanie ľudí so špecifickými potrebami je na Slovensku dlhodobo neriešeným problémom. „V prípade zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením na otvorenom trhu práce sme narazili na prekážky, ktoré sa dajú vo veľkej miere odstrániť dvoma návrhmi. Naša firma vie tieto dva návrhy podložiť skúsenosťami a užitočnými dátami, tak ako to robíme aj pri iných uznávaných analýzach z našej dielne,“ informuje riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.
Skúsenosti vďaka programu Výpomoc so srdcom
Spoločnosť Profesia sa zamestnávaniu ľudí so zdravotným znevýhodnením na otvorenom trhu práce venuje prostredníctvom programu Výpomoc so srdcom vyše dvoch rokov. V spolupráci s rôznymi odborníkmi pomáha začleňovať ľudí so špecifickými potrebami na trh práce. „Výpomoc so srdcom vznikla, aby sme na otvorenom trhu práce spájali uchádzačov so zdravotnými znevýhodneniami so zamestnávateľmi, ktorí im poskytnú uplatnenie. Počas našej práce sa však stretávame s problémami, ktoré často zbytočne komplikujú snahu firiem a neumožňujú plne reagovať ani na potreby uchádzačov,“ vysvetľuje CSR manažérka spoločnosti Profesia Anna Podlesná.
Spoločnosť Profesia prekladá vláde 2 návrhy:
1. Vznik služby „asistent pracovného začlenenia“
2. Zvážiť zrušenie §66 Zákonníka práce – sťažený proces prepustenia (povinnosť žiadať o súhlas príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
1. Asistent pracovného začlenenia
Spoločnosť Profesia žiada rozšíriť existujúce príspevky na osobného a pracovného asistenta aj o príspevok na asistenta pracovného začlenenia. Jeho odmena by bola viazaná dvojzložkovo:
- Kariérové poradenstvo (zmapovanie pracovného potenciálu, pomoc s tvorbou CV, pomoc s vyhľadávaním pracovných ponúk, príprava na rozhovor so zamestnávateľom…)
- Príprava uchádzača na konkrétne zamestnanie (príprava na výkon práce, začlenenie do pracovného kolektívu, podľa potreby sprevádzanie počas skúšobnej doby, nastavenie supervízie u zamestnávateľa…)
„Dopyt po takejto službe potvrdzuje tiež prieskum, ktorý realizovala naša spoločnosť na konci minulého roka cez Profesia.sk. Až polovica z 810 respondentov so zdravotným znevýhodnením, ktorá si aktuálne hľadala prácu uviedla, že by potrebovala pomoc s kariérovým poradenstvom, 40 percent potrebuje legislatívne poradenstvo, pätina žiada nácvik pohovoru s personalistom a 17 percent pomoc pri písaní životopisu,“ uvádza Anna Podlesná. Túto službu by uvítali aj ďalšie skupiny so špeciálnymi potrebami na trhu práce.
Ako by to fungovalo?
Na Slovensku sa v súvislosti so zamestnávaním ľudí so zdravotným znevýhodnením hovorí primárne ako o poberateľoch invalidných dôchodkov. Legislatívne však vôbec nie je pokrytá ani rastúca skupina ľudí v produktívnom veku po dlhodobej PN napr. z dôvodu onkologických, duševných či svalových ochorení. Profesia preto odporúča, aby bola služba platená štátom s cieľom podporiť všetkých uchádzačov so zdravotným znevýhodnením.
„Asistenta pracovného začlenenia by si mal vybrať uchádzač o prácu sám, nakoľko je to nielen o profesionálnych znalostiach práce s daným znevýhodnením, ale aj o vzájomnej dôvere. Iné potreby má absolvent školy s Aspergerovým syndrómom, iné človek po strate zraku v produktívnom veku, iné človek po prekonaní onkologického ochorenia,“ vysvetľuje Anna Podlesná. Práca asistenta pracovného začlenenia by bola časovo obmedzená do doby, kým uchádzač podpíše so zamestnávateľom pracovnú zmluvu.
Príklady z praxe:
Na vysvetlenie asistencie pracovného začlenenia je dobré uviesť príklad z praxe. Spoločnosť Curaden Slovakia chcela vyskúšať zamestnať človeka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má ťažšie uplatnenie na trhu práce. Oslovila preto program Výpomoc so srdcom. O prácu prejavili záujem rodičia 21-ročného autistu Mareka Bednára. Marek sa pod vedením pracovníčky z Centra sociálnej a pracovnej rehabilitácie najskôr učil o sortimente značky Curaprox mimo pracoviska. Pracovníčka ho pripravovala na samostatné cestovanie do práce, spoločne navštevovali aj predajné miesto, kde najskôr pozoroval svojich budúcich kolegov. Pracovníčka spolupracovala aj s Marekovým budúcim kolegom. Vysvetľovala mu, ako správne komunikovať, dávať inštrukcie, spätnú väzbu a podobne. Jej práca trvala približne tri mesiace, po začlenení už jeho supervíziu prevzal interný zamestnanec Curaden Slovakia. Ďalšie skúsenosti nájdu záujemcovia tiež v inšpiratívnych videách na stránke Sosrdcom.sk.
„Podobných príkladov by sme vedeli porozprávať viac. Naposledy sa nám úspešne podarilo nájsť uplatnenie mužovi s Aspergerovým syndrómom. Opäť sme využili popísanú asistenciu. Najskôr sme sa sústredili na kariérové poradenstvo. Až následne pracovníčka pomáhala pri úvodnom rozhovore s personalistkou, objasnení náplne práce a úvodnom školení. U tohto uchádzača bolo dôležité hovoriť s budúcim zamestnávateľom o jeho nadmernom výkone, kvôli ktorému sa pri svojej prvej práci stretol so šikanou kolektívu. Ako zamestnanec so špecifickým znevýhodnením to však nedokázal posúdiť,“ zdôrazňuje Anna Podlesná.
V čom by legislatíva pomohla?
Jednotlivé príklady z praxe ukazujú, že takýto spolupracovník by mal na trhu práce svoje veľké opodstatnenie. Problémom však je, že z hľadiska zákona podobná služba neexistuje. Zákon vymedzuje iba pojem „osobný asistent“ a „pracovný asistent“, nami popisovaná služba sa však týka inej kompetencie. V minulosti túto činnosť čiastočne vykonávali Agentúry podporovaného zamestnávania, tie však nemajú zabezpečené stabilné financovanie. Služba „asistent pracovného začlenenia“ by bola flexibilná a pomohla by ošetriť aj prítomnosť takéhoto človeka na pracovisku. Aktuálne je takáto pomoc vedená iba ako návšteva na pracovisku. Pri vzniku služby „asistent pracovného začlenenia“ tak bude mať zamestnávateľ jasne definované možnosti využívania podpory a poradenstva u novoprijatého zamestnanca so zdravotným znevýhodnením. Špecifický význam to má najmä z pohľadu BOZP, inšpekcie práce, GDPR a podobne.
2. Zrušenie §66 Zákonníka práce
Kontroverzný paragraf zákona dnes hovorí o tom, že firmy majú pri ukončení pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným znevýhodnením povinnosť získať predchádzajúci súhlas od príslušného úradu práce. Spoločnosť Profesia robila v auguste 2020 prieskum, do ktorého sa zapojilo 100 firiem na Slovensku. Jeho výsledky potvrdzujú, že toto nariadenie je jedným z hlavných dôvodov, prečo majú zamestnávatelia v našich končinách obavy zo zamestnávania ľudí so zdravotnými znevýhodneniami.
Firmy, ktoré zamestnancov so zdravotným znevýhodnením aktuálne nezamestnávajú, odpovedali na otázku, v čom vidia najväčšie prekážky. Spomínaný paragraf, ktorý má podporovať zamestnanosť ľudí so znevýhodnením skončil opäť na treťom mieste. Spoločnosť Profesia preto navrhuje prehodnotiť jeho skutočný význam a poukazuje na to, že ak by vláda prijala obe navrhované riešenia, dokázala by odstrániť hneď päť prekážok, ktoré menovali firmy vo svojich odpovediach najčastejšie.
